Hneď po raňajkách (opäť dlhých:) sme sa vybrali do kostola San Antimo. Dostali sme totiž tip - presne v určitú hodinu tam cez okno preniká svetlo v takom uhle, že vytvorí krásny svetelný tunel. Takže sme sa ponáhľali aby sme to stihli. V kostole bolo málo ludí a dalo sa super fotiť. Do ticha prenikali len cvakania našich uzávierok, čo som si nakoniec uvedomila - aspoň moja bola riadne hlučná:)... Mali sme šťastie lebo asi po pol hodinke tam začal krst a nahrnulo sa tam veľa ludí - všetko sme super stihli. Aj okolie kostola je krásne, je na peknom mieste, osamotený, pekne sa vyníma - určite veľmi obľúbená zastávka turistov.
Pokračovali sme do mestečka Sienna. Toto mesto ma neskutočne prekvapilo. Doteraz som bola zvyknutá, že všetky tamojšie mestečká sú s úzkymi uličkami, krásnymi domčekmi ale nalepenými na seba. Proste také celé trochu úzke. Ale Sienna ma dostala. Keď sme jednou úzkou uličkou zrazu vhupli to prenádherného a obrovitánskeho námestia, mala som dosť. Proste len som si tam sadla a kukala na tú nádheru. Námestie tvaru mušle, so spádom smerom ku kostolu a veži, obkolesené ďalšími budovami, ktoré mali všetky malé reštaurácie a kaviarne. Všade veľa ľudí, hluk, život... Toto námestie sa ani nedalo odfotiť, nedalo sa mi poňať tú veľkosť a pocit, ktorý som mala keď som tam sedela. Po pár záberoch sme sa presunuli do tieňa, k ostatným "vyvaľujúcim sa" turistom a len tak sme sedeli a pozorovali okolie. Úplná pohodička :) Pred nami sa skupina malých detí hrala, neidentifikovateľnú ale zato hlučnú hru, nejakú nahánačku. Ostatní ľudia len sedeli po okolí, jedli zmrzku alebo fotili. Pár organizovaných turistov počúvalo svojich sprievodcov. Už si ani nepamätám, prečo nás nenapadlo ísť hore na vyhliadkovú vežu, pozrieť výhľad na celú Siennu. Myslím, že to bude vec, pre ktorú sa tam ešte vrátim:) Okrem tohto prenádherného námestia je v tomto meste ešte veľa zaujímavých pamätihodností, samozrejme:) My sme ešte pozreli Duomo, ktoré v kombinácii s modrou oblohou vyzeralo tiež neskutočne príťažlivo.
Po ceste smerom do nášho Montalcina sme sa ešte zastavili na obligátnych prírodných foto zastávkach, typu "vidím niečo pekné tak stojíme:!)"
Nakoniec dňa sme si prešli naše mestečko Montalcino. Maličké centrum a staré hradby, na ktoré sa dalo výjsť a pozrieť si všetko pekne zvrchu. Samozrejme, že západ slnka sa blížil a záver otváracích hodín hradieb tiež:) Stihli sme to len tak tak, behali sme po hradbách ako splašené lebo ujo dole nám dal len 10 minút:) Slnko sa krásne predieralo cez mraky a my sme si všetko stihli pofotiť.
Večera, rýchle balenie a ešte pohodička pri vínku. Neviem ani ako ale tento intenzívny výlet hrozne rýchle ubehol. Ale som vďačná hlavne mojej super posádke, vďaka ktorej som tam vôbec bola, za to, že som úplne prišla na chuť tomuto malému kúsku Talianska. Dúfam, že sa tam ešte budem môcť vrátiť a znovu navštíť tie isté miesta, lebo už teraz viem, že sa mi ani trochu nezunujú. Ako počas celého výletu hovorila Jaja a myslím, že to úplne vystihuje moje pocity - "Baby, toto je takový šťestí!!!"
PS - vďaka mojim foto-výletníčkam Zuuz, Monike a Jaji za nezabudnuteľný výlet... aj všetkým mojim foto-babám, vďaka ktorým takto veľa a intenzívne fotím... vďaka mojej skvelej rodinke, že môžem občas takto vypadnúť a kukať na svet cez hľadáčik...
*** Koniec Toskánskeho výletu ***
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára