Jedno obdobie, ktoré si veľa z nás bude pamätať ešte dlho. Korona.
Jedna rodina v jednom priestore.
Zostali sme doma 1.marca a tak som sa rozhodla náš život zachytiť na fotkách až do 1. júna 2020.
Najprv som myslela, že napíšem nejaké múdra o tom, ako sme si to, po prvotnom šoku, potom všetci užívali a boli viac spolu ale nie. Nedalo sa.
Mám pocit, že to bolo u mňa hlavne o tom, že som si musela zvyknúť na to, že som hlavne sama so sebou – a pre mňa extroverta to bolo náročné :) Prešla som si všetkými pocitmi od plaču, stresu, kriku, rezignácie, únavy až po radosť, smiech a dobrý pocit. Finálne uvedomenie si, že čo si nespravíš sám, tak nemáš, ma ukľudnilo a dalo správny smer. Dnes už vidím všetky výhody z tohto obdobia a hovorím si, že to predsa len bolo na niečo dobré...
na môj beh.... na Peťov bike... na dlhé ranné spanie... na deti, ktoré začínajú robiť svoje povinnosti a pomáhajú mi... na moje nekonečné varenie, ktoré ma vlastne baví... na paradoxne častejšie stretnutia s kamošmi a výlety do prírody... na chuť piť červené víno namiesto bieleho 😃
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára